Rozhovory

Rozhovor s Jankom Kronerom

hercom a riaditeľom divadla Malá scéna STU

Aký bol pre teba rok od Kroneráku po Kronerák?
V mojom osobnom živote sa našťastie nič nezmenilo. Stále sa máme v rodine radi a chvalabohu nás obchádzali závažnejšie ochorenia. V divadle som mal dosť zaujímavej práce (premiéry Tanec toreadorov, Maryša). V televízii som sa stal primárom Sýkorom v Ordinácii v ružovej záhrade, čo ma celkom baví, lebo je to zabehnutý a obľúbený seriál, rád mám aj Profesionálov, kde hrám Miňa Demoviča a ešte sa nakrúca ďalších 12 častí seriálu Keby bolo keby, v ktorých mi rozšírili postavu. Takže aj v televízii mám toho dosť. Film som, bohužiaľ, nerobil žiadny.

Od 1. júna si sa stal riaditeľom, ako ty hovoríš, principálom Malej scény. Ako k tomu došlo?
Okrem toho, že som pôsobil v Národnom divadle, spolupracoval som 15 rokov v Divadle a.ha, ktoré mi bolo srdcu veľmi blízke. Keď sme sa dozvedeli, že priestor Malej scény sa uvoľňuje, spracovali sme projekt a v konkurze sme divadlo na 5 rokov získali. Chceli by sme tam presunúť tú skvelú atmosféru z a.ha a urobiť príjemné multifunkčné divadlo, kde by sa robili aj vernisáže, literárne večery, hudobné projekcie a koncerty, jednoducho, aby to divadlo znovu ožilo vo všetkých týchto umeleckých žánroch.

Aký máš ty osobne k týmto priestorom vzťah?
Veľmi blízky. Hrával som tam 25 rokov. Mali sme ho veľmi radi, bolo to milé a útulné divadlo. Dokonca tam raz bol autobus Staškovanov na predstavení Liliom. Bol to pre mňa krásny zážitok, pretože na klaňačke sa postavili a veľmi spontánne reagovali. Myslím, že mi kolegovia aj trošku závideli takú podporu v hľadisku. Verím, že to aj v budúcnosti bude tak, že Staškovania zasadnú do autobusov a urobíme si príjemný večer. Folklórny súbor Staškovanka mi sľúbil, že si tam spolu po predstavení zaspievame kysucké piesne, ktoré mal aj Jožko rád. Jediným problémom tohto divadla je fakt, že jeho priestory sú veľmi schátralé a vyžadujú rozsiahlu rekonštrukciu. Keď som ho dostal, prvý telefonát som urobil kamarátom zo Staškova, či by mi nepomohli. Prišlo osem chlapov a za tri dni ho totálne vyčistili a odizolovali, lebo doň zatekalo.

Plánuješ vytvoriť vlastný herecký súbor?
Veľmi by som si to želal. Na konci októbra plánujeme premiéru Gogoľovho Revízora. Ak všetko dobre dopadne, po prvý krát v živote by som hral v jednom predstavení so Zuzkou Kronerovou (dokonca manželov). Veľmi sa na to teším. O dva týždne neskôr urobíme premiéru rozprávky Snehová kráľovná, v hlavnej postave s Hankou Javorkovou. Samozrejme prenesieme aj ďalších 10 hotových hier z Divadla a.ha. Ak sa mi podarí zohnať dostatočné množstvo financií, rád by som mal stály súbor v počte 8 mužov a 6 žien. Samozrejme chcem, aby s nami hrávali aj študenti VŠMU. Od revolúcie by to bol prvý nový súbor v Bratislave.

Kde si vzal odvahu pustiť sa do tak odvážneho a nákladného projektu?
Spomenul som si, že nás v škole učili o tom, ako vyhorela „kaplička“ v Prahe (budova ND), a ako český národ v rekordne krátkom čase po korunke vyzbieral peniaze a postavil nové. Povedal som si, prečo by sme to nemohli dokázať aj my. V zásade to funguje. Prví mi začali pomáhať Staškovania, potom som stretol kamarátov, ktorí mi pomohli s dlažbou, stoličkami, nábytkom a týmto spôsobom to divadlo rekonštruujeme a som veľmi šťastný, že to tí ľudia takto cítia. Veľmi veľa priateľov a známych mi pomáha. Je to taký malý zázrak.

Stal sa z teba manažér. Ako sa cítiš v novej úlohe?
Mám pri sebe dvoch šikovných ľudí. Moniku Korenčiovú, ktorá 15 rokov manažovala Divadlo a.ha a umeleckého šéfa Štefana Korenčiho. Máme jasnú predstavu, nechceme prekročiť hranicu komerčnosti, ani podliezť latku kvalitného divadla, na ktoré boli diváci na Malej scéne zvyknutí. Tiež by sme sa chceli zamerať na mladých ľudí, hrávať rozprávky. Som presvedčený, že divadlo je povinné vychovávať si svojich divákov.

Budeš naďalej hrávať v divadle aj v televízii?
Áno, budem pokračovať v seriáloch aj v divadle a viesť Malú scénu STU ako principál.

Aký je to pocit mať v rukách divadlo a urobiť ho na svoj obraz?
Je to príjemný pocit. Súhlasím s názorom ľudí, ktorí tvrdia, že každý by mal mať svoj sen a ísť za ním. Vždy som sníval mať divadlo, do ktorého sa všetci ľudia tešia. V prvom rade diváci, ale v neposlednom rade aj herci, režiséri, technici a úradníci. Jednoducho vytvoriť jednu príjemnú partiu ľudí. Zažil som to v Divadle a.ha a viem, že to je možné.

Je teda Janko Kroner so svojím snom iným človekom?
Iný nie som, nemením sa a ani sa nemienim meniť. Kysučania ma poznajú, chodím tam každý rok a cítim z nich, že ma majú radi. Aj to, že sa mi tak darí pri tejto rekonštrukcii, že mi ľudia chcú pomáhať, je tiež dôsledok toho, že sa nemením. Mám veľkú radosť, že sa mi darí plniť sen. Všetko toto moje, resp. naše úsilie smeruje ale k divákom, lebo bez divákov divadlo nemá žiaden zmysel. Všetko smeruje k tomu, aby sme ľuďom poskytli pekný zážitok, aby sa zabavili, zamysleli nad životom, možno si aj poplakali a odchádzali s príjemným pocitom, že prežili pekný večer a čo sa týka detí a mládeže, aby sme ich trošku viedli k istým hodnotám ako je láska, morálka. Divadlo je jeden veľký zázrak, pre život veľmi dôležitý.