Rozhovory

Rozhovor s kandidátmi vo voľbách na prezidenta SR 2009

Prvým ponovembrovým slobodne zvoleným prezidentom, vtedy ešte Československa, sa stal Václav Havel. Od osamostatnenia sa Slovenska v roku 1993 uplynuli už tri volebné obdobia. 21. marca 2009 sa uskutočnia v poradí už štvrté prezidentské voľby, v ktorých si vyberieme hlavu štátu na ďalších päť rokov. V tejto funkcii sa postupne vystriedali Michal Kováč a Rudolf Schuster. Súčasný prezident Ivan Gašparovič sa môže stať prvým prezidentom, ktorý by v tomto úrade zotrval viac ako jedno volebné obdobie.
Oslovili sme štyroch kandidátov s najvyššími preferenciami a každému z nich sme položili tri rovnaké otázky:

    Jozef Kroner je staškovským rodákom. Ako si naňho spomínate?
    Staškovania začali so zbierkou na projekt bronzového súsošia Jána Pavla II. a Matky Terezy. Čo pre Vás znamenajú títo dvaja ľudia?
    Akého prezidenta potrebuje Slovensko v ďalšom volebnom období?


František Mikloško - poslanec NR SR
Na prvú otázku nám František Mikloško odpovedal pri osobnej návšteve Staškova v roku 2007. Pre komplexnosť odpovedí ju uverejňujeme opäť:

    Jožka Kronera by ste si mali pestovať, lebo to je absolútne výnimočný fenomén, nositeľ Oscara a ja si myslím, že Slovensko nebude mať Oscara nikdy. Nie každá dedina má taký fenomén, aby si mohla vytvoriť nejaký mýtus. Krajiny, mestá, obce potrebujú mať legendy a mýty. Myslím si, že Jozef Kroner by mal dať celému tomuto kraju nejakú pečať a jadro by malo byť v Staškove.
    Viacerí ľudia, ktorí boli v blízkosti Jána Pavla, hovorili, že mali pocit, že Ján Pavol II. hovorí len s nimi a nikoho iného pri tom nevníma. To isté prežívala Matka Tereza voči ľuďom, tentoraz nie na audienciách, ale na uliciach Kalkaty, keď sa skláňala k úbohým a zomierajúcim. Toto je tajomstvo „svätcov“, že prežívajú veľkosť a tajomstvo každého človeka a takto idú potom aj niesť veľké problémy sveta.
    Slovensko v ďalšom volebnom období potrebuje prezidenta, ktorý bude chodiť medzi ľudí, zbierať ich skúsenosť a videnie a takto budovať jednotné videnie Slovenska doma i v zahraničí. Ľudia by mali mať v jeho prítomnosti pocit, že prezident naozaj s nimi hovorí.


Zuzana Martináková - predsedníčka Slobodného Fóra

    Keď sa s niekým občas bavíme o filme a padne otázka, ktorého herca mám najradšej, vždy odpovedám Jožko Kroner. Tak to mám aj na mojej webovej stránke v časti, kde sa ma redaktor pýtal na obľúbené veci. Jožko Kroner je legendou a myslím, že pre mnoho ďalších generácií, nielen hercov, bude vzorom. Je príkladom človeka, v ktorom sa mieša obrovský kus ľudskosti a svojského vtipu, a pritom dokázal zostať veľmi prirodzený. To je veľmi vzácne a dovolím si povedať, že po svete nechodí veľa podobných ľudí. O hereckom talente ani nehovorím. V mnohých svojich postavách ukázal tú najkrajšiu tvár Slovákov. S mojimi staršími dvoma synmi, keď boli ešte deti, sme spoločne radi pozerali Pacha Hybského zbojníka. Osobne sa mi veľmi páčila Tisícročná včela a výnimočný herecký výkon podal aj v Obchode na korze.
    Staškovania musia byť úžasní ľudia, naozaj. Sama som veriaca, od malička sme chodili s rodičmi pravidelne do kostola a dá sa povedať, že tak Ján Pavol II. ako Matka Tereza boli v tom čase živé vzory. Určite navždy zostanú svätí ľudia, pozitívni hrdinovia v pravom slova zmysle. Neviem, či sa im niekto zo žijúcich ľudí vyrovnáva v láske, ktorú dokázali tak pokorne a úprimne šíriť do celého sveta. Zrejme si budeme musieť na nového Jána Pavla II. a Matku Terezu ešte dlho dlho počkať. Preto si myslím, že na súsošie ste si ani nemohli vybrať lepšie. Dúfam, že sa mi raz podarí prísť pozrieť do Staškova, potom sama rada prispejem.
    V prvom rade ľudského a aktívneho. Takého, čo vzíde z ľudí a bude pre ľudí. Preto často hovorím, že prezidenta volia občania a nie parlamentné strany, na to, aby vo vysokej politike mohol naplno zastupovať ľudí a hovoriť za ľudí. To podľa môjho názoru nie je možné, pokiaľ bude prezidentom niekto z koaličného alebo opozičného tábora, pretože je celkom jasné, že bude presadzovať záujmy tých politických strán, ktoré ho pred voľbami podporovali. Takže prezident by mal byť objektívny, mal by mať nadhľad a nemať záväzky voči politickým stranám. Potom môže plniť svoju úlohu na domácej politickej scéne v prospech občanov, nie politických strán. Môže riešiť politické spory, pri vážnych témach dostávať odborníkov z koalície aj opozície za jeden stôl, nastoľovať témy, diskutovať o hodnotách, presadzovať svoje priority do zákonov. No a netreba zabúdať na to, že prezident je najviditeľnejším reprezentantom Slovenska v zahraničí. Preto by mal byť politicky skúsený, ovládať protokol, cudzie jazyky a byť komunikačne zručný. Tiež by mal viesť našu zahraničnú politiku podľa hodnôt, ktoré Slovensko vyznáva. Podporovať demokraciu, dodržiavanie ľudských práv, plnenie povinností, ktoré máme z členstva v rôznych medzinárodných organizáciách. Mal by byť osobnosťou, na ktorú budú občania hrdí, ku ktorej môžu kedykoľvek prísť a hovoriť s ňou.


Iveta Radičová - poslankyňa NR SR

    Prvou asociáciou s Jozefom Kronerom je pre mňa Obchod na korze. Oscarový film, úžasný výkon, neuveriteľný príbeh, až na to, že bol pravdivý. Druhá momentka, Kubo. Citát: “Anča, ja mám nožík, Anča, prídem si po pierko.” V podaní pána Kronera sú filmy jednoducho nenapodobiteľné a majú obsah, ktorý im scenárista ani nedal. Dramatický herec, komediant, osobnosť a hlavne neuveriteľne dobrý človek. A ešte osobný zážitok. Jeho dcéra Zuzanka pri rozlúčke s mojím Stanom zaspievala nádhernú pesničku Čerešne s vetou, že keby vedela, že ju má Stanko tak rád, spievala by mu ju každý deň. Sú jednoducho väzby, ktoré nie sú o priamom kontakte, ale o spriaznenosti duší.
    Ján Pavol II. okrem toho, že má rovnaké rodisko ako moja mama, písal nádherné básne v čase svojich štúdií. Vzdelaný človek, ktorý mal vždy v očiach zmysel pre humor, priateľstvo a naozaj to, čomu hovoríme charizma. Patril k veľmi civilným pápežom a samozrejme jeho príchod do Vatikánu bol pre „východný blok“ symbolom slobody a dodania síl a odvahy na tak nevyhnutnú demokratickú zmenu v našich krajinách.
    Potrebujeme v živote príklady a vzory, priam obrazy vyjadrenia, že naša existencia má zmysel len vo vzťahu k iným. Platí to a Matka Tereza je dôkazom, že človek nikdy v živote nedostane viac, ako dal. Preto si ju tak uctievame, že dávala nezištne. Predpokladám, že môžem odpovedať, akú prezidentku potrebuje Slovensko. Slovensko potrebuje hlavu štátu, ktorá chápe a správa sa k štátu ako k rodine a v rodine: Ochraňuje slabších, vytvára priestor pre úspešných, odmeňuje významných, trestá nespravodlivých a hlavne sa správa tak, aby sme na ňu mohli byť všetci hrdí.


Ivan Gašparovič - prezident SR

    Majstra Kronera som poznal ako veľmi skromného človeka s veľkým srdcom. Bol jednou z najväčších slovenských, ale musím pripomenúť, že aj československých hereckých postáv minulého storočia. Keď vyslovíte meno Jozef Kroner, automaticky sa mi vybavia jeho azda najznámejšie bravúrne herecké stvárnenia z Tisícročnej včely, Sváka Ragana alebo Pacha hybského zbojníka. Staškovania môžu byť na svojho veľkého rodáka skutočne hrdí a verím, že jeho dielo aj po smrti ostane navždy v našich spomienkach.
    Matka Tereza i Svätý Otec Ján Pavol II. sú osobnosti, ktoré pozná celý svet vďaka ich du-chovnému prínosu, ľudskosti a láske, ktorú okolo seba šírili. Mal som to šťastie stretnúť sa so Svätým Otcom Jánom Pavlom II. niekoľkokrát aj osobne. Pri poslednom stretnutí počas jeho návštevy v Bratislave vyžaroval úžasnú charizmu a to aj napriek tomu, že už bol veľmi starý a zoslabnutý. Som presvedčený, že Svätého Otca Jána Pavla II. i Matku Terezu ako osobnosti vníma nielen kresťanský svet, ale celé ľudstvo. Ich odkaz sa šíri svetom aj naďalej a verím, že tak ich budú poznať aj ďalšie generácie v budúcnosti. Dôkazom, ako ich vnímame tu na Slovensku, je aj zbierka vás - Staškovanov, ktorí im chcete postaviť súsošie.
    Nerád by som v tomto predvolebnom období chcel občanom diktovať a odporúčať, koho voliť. Som však presvedčený, že občania si najlepšie dokážu vybrať osobnosť, ktorá ich bude zastupovať doma i v zahraničí. Slovensko od vzniku samostatného štátu prešlo za krátky čas veľmi úspešnú cestu, vstúpili sme do euroatlantických štruktúr, do Schengenu, do eurozóny a to sú skutočne obrovské úspechy, na ktoré možeme byť právom všetci hrdí! Slovenská republika je dnes v zahraničí vysoko rešpektovanou demokratickou krajinou s dynamickým rastom ekonomiky, ktorý bude pokračovať aj napriek hospodárskej kríze.